Silvia Julenyi – Je 07:00 hodin a naša prvá hodina sa volá RANNÁ KÁVA.

Silvia Julenyi – Je 07:00 hodin a naša prvá hodina sa volá RANNÁ KÁVA.

Zvláštne! Všetci sme prváci, ale vekovo veľmi rozdielni. Ku škole prichádzame postupne, každý so svojím batohom, do ktorého sme si pripravili svoje predmety, ktorým sa chceme venovať. Zvoní! 

Všetci tvoríme jednu triedu, vôbec nie sme rozdelení do skupín. Hľadám podobnosť so školou, ktorú sme už absolvovali. Nič! Ešte aj ten rozdiel vo zvonení na hodinu je presne opačný.

Všetci sa tešíme, že zvoní na začiatok hodiny a nie na koniec vyučovania. Je 07:00 hod. a naša prvá hodina sa volá RANNÁ KÁVA. Zvláštne je, že hodiny nie sú povinné, ale každý z nás sa na ne teší. Žiaden tlak, nútenie, iba slobodná voľba, ktorá sa rodí v srdci a nie z donútenia. Prvá hodina končí a ja zisťujem, že ten predmet, ktorý sme sa práve učili, som si do svojho batohu nepribalila a pritom bol tak veľmi dôležitý. Nikto sa nepýtal, či ho chcem, jednoducho tam bol. Pani učiteľka Tínka bola veľmi vtipná, lebo mi priniesla ďalší batoh, ktorému sa treba venovať. V kútiku duše som myslela, že si ho vezme naspäť, veď nie je môj?!Predstavte si, že vraj  môj je.

Teraz už ani neviem, ktorý otvoriť skôr 😁Väčšina našich odpovedí na rozdané batohy bola rovnaká: ,,ale veď toto sme sa už učili, to nepotrebujeme, to už máme dávno za sebou!” My sme si priniesli svoje! A prichádza AHA – moment! V tých batohoch sú ďalšie a ďalšie menšie batohy!

Pane Bože?! Čo s tým?! Podarujem ich niekomu?!

Prichádza ku mne známy radca, pán učiteľ Radek.

Prijímam jeho radu a batohy si nesiem pyšne domov. Pravdupovediac, ani netuším, čo s nimi? Určitý čas sa tvárim, že tam nie sú ☺️ ,ale nie dlho. Dokonca som ich nenosila ani na vyučovanie, ale vždy po príchode domov sa nejako zväčšili 😁👍,tak prišla druhá možnosť, nevyhýbať sa im a začať ich používať.V tejto škole nie je len pár vyučovacích hodín. Trvá 24 hod. denne. A čo ešte?! Samé domáce úlohy! Chodíme aj na výlety 🤗 sú úžasné ! Tam sa väčšinou stretneme aj s pánom ,, Riaditeľom” Veľmi rada ho objímam a najväčšou odmenou je JEHO objatie, pri ktorom všetci zbierame diamantové guličky. Tá nesmierna radosť a láska je neopísateľná.Čas plynie a do školy chodíme s čoraz menšími batohmi.Mojím veľmi obľúbeným výrazom našej pani učiteľky, ktorý nám neustále zdôrazňuje je: NE-MY-SLET !!! Dobré, že?! Takú školu by mal absolvovať každý. Ale keby vedel, aké je to ťažké? Veď od malička nám hovorili – rozmýšľaj !!! No, a teraz sa toho zbaviť nie je také jednoduché. Po absolvovaní množstva skúšok prichádza vysvedčenie. Je odrazom toho, s koľkými batohmi prichádzame na nasledujúce vyučovanie. 

Pani učiteľka, Pán učiteľ, Vážený pán riaditeľ:
,, Prosím prijmite moju úprimnú vďaku za to, že ste mi ukázali moje zabudnuté batohy. Až vo chvíli, keď som ich s pokorou prijala za svoje, prevzala som si ich do svojho rozvrhu a začala s nimi na hodinách pracovať, zistila som, aký obrovský dar ste mi ukázali. Po otvorení každého, aj toho najmenšieho batôžka prichádzali odmeny. Ďakujem za každú jednu absolvovanú skúšku pod Vaším vedením. Aj za tú, ktorú som musela opakovať, koľkokrát so slzami v očiach.Ďakujem za obrovský prísun jednotiek v podobe Vašich slov, pochvál, rád, záujmu, rešpektu a lásky venovanej nám všetkým prváčikom. Ďakujem za to, že ste ma naučili písať bodku a nie čiarku, že za tou bodkou už nenasledujú rozvité vety, ani slovíčko ALE … Ďakujem, že tie batôžky sa akosi niekam postupne strácajú.

A TEBE PÁN RIADITEĽ:,, Ďakujem, že si mi umožnil zapísať sa do srdca takejto úžasnej triedy božskej školy pod tvojím vedením. Vybral si mi tých najlepších učiteľov a skvelých spolužiakov. Viem, že niekedy sa musíš baviť na našich odpovediach, ale celým srdcom verím, že budeš na nás, na svojich absolventov BOŽSKY hrdý. A čo ty vieš?! Prepáč, ja viem, že ty vieš 😉 Možno raz, teda ak dáš, sa tomu pousmejeme všetci spolu niekde na obláčiku 😘💕💙💚Milujem ťa

S láskou a pokorou💟 Silvia Julenyi 💟

Horké novinky na webu

Tentokráte o síle myšlenky.

Zveřejnil(a) Martin Litvák dne Úterý 24. května 2016 Na počátku byla myšlenka si uspořádat vlastní život. Uplynulý týden byl, mírně řečeno, jízdou na horské dráze. Běhali

Read More »

Jak vidím svůj život?

S rozrůstající se pandemií koronaviru přestal starý svět plný arogance a hněvu fungovat. Začíná doba pokory. I když se to mnohým nebude líbit a po uragánu

Read More »